História

História Slovenskej imunológie a SIMS

Medzi hlavné náplne činnosti SIMS patrí propagácia a podpora rozvoja imunológie, ako jedného z najprudšie sa rozvíjajúcich vedných odborov vo svetovom aj domácom kontexte. Imunológia na Slovensku nevznikla založením SIMS, ale jej počiatky siahajú do prvej polovice 20. storočia. Bolo by preto nespravodlivé, keby sme si ich aspoň v krátkosti nepripomenuli.

Vznik imunológie na Slovensku

Prvé poznatky o imunitných obranných reakciách organizmu, podobne ako v celosvetovom merítku, aj na Slovensku sa získavali v súvislosti s prevenciou a liečbou infekčných chorôb. Z dávnej lekárskej histórie treba spomenúť Jána Adama Raymana (1690-1770), slovenského lekára a lekárnika, hlavného fyzikusa mesta Prešov, ktorý r. 1721 uskutočnil prvú variolizáciu v kontinentálnej Európe. K rozvoju imunológie prispela v nemalej miere mirobiológia a to osobitne v prvej polovici 20. storočia. V tom období začínali vznikať špecializované zdravotnícke a vysokoškolské pracoviská, ktoré sa venovali nielen mikrobiologickej a sérologickej diagnostike, ale aj niektorým obranným funkciám organizmu podmieňujúcim úspešnosť jeho boja s mikróbnymi a vírusovými infekciami. Takým bol Štátny zdravotný ústav, ktorý vznikol v r. 1939. Imunologickej problematike sa v tomto období čiastočne venovali niektorí významní predstavitelia vnútorného a detského lekárstva, ako prof. Chúra, prof. Kuklová- Štúrová, akademik Dérer.
Významným prínosom bolo založenie mikrobiologicko-imunologických pracovísk na univerzitách. V r. 1949 vznikol samostatný Ústav mikrobiológie Lekárskej fakulty UK v Bratislave pod vedením vtedajšieho docenta a neskoršieho akademika Dionýza Blaškoviča. Ten neskôr odišiel budovať Virologický ústav ČSAV. Z Ústavu mikrobiológie vznikla r. 1961 samostatná Katedra mikrobiológie a imunológie LF UK pod vedením prof. Jána Štefanoviča. Pri Ústave mikrobiológie vniklo r. 1958 Výskumné laboratórium imunológie, ktoré bolo jadrom, z ktorého r. 1984 mohol zahájiť svoju činnosť Ústav imunológie LF UK, ktorý v súčasnosti vedie prof. Milan Buc. Od r. 1965 pôsobí Ústav mikrobiológie a imunológie na JLF UK v Martine. Jeho zakladateľom bol doc. Július Buranský. Katedra mikrobiológie a imunológie vznikla aj Lekárskej fakulte Šafárikovej univerzity v Košiciach a na Farmaceutickej fakulte UK v Bratislave vzniklo Oddelenie mikrobiológie,imunológie a hygieny (doc. Marián Bukovský).
Veterinárna imunológia sa začala rozvíjať na Katedre mikrobiológie a zoohygieny Veterinárskej univerzity v Košiciach pod vedením prof. Augustína Sokola a neskôr prof. Ivana Mikulu.
V päťdesiatych rokoch 20. storočia sa začínala rozvíjať imunologická problematika, osobitne funkcia interferónov, vo Virologickom ústave ČSAV v Bratislave pod vedením akademika Ladislava Boreckého, v Ústave experimentálnej onkológie SAV (Dr. Oľga Babušíková, Dr. Branislav Chorvát) a vo Výskumnom ústave reumatických chorôb v Piešťanoch (prof. Jozef Rovenský). R. 1997 prof. Michal Novák založil v Bratislave Neuroimunologický ústav SAV, ktorý sa rýchlo etabloval na špičkové experimentálne pracovisko v oblasti neuroimunológie.
V r. 1968 sa začalo so systematickým doškoľovaním lekárov a ostatných zdravotníckych pracovníkov z imunológie v rámci Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov (IĎVLF) v Bratislave. V rámci IĎVLF vznikla Subkatedra klinickej imunológie (doc. Štefan Nyulassy). Pokrokom v oblasti bežnej a špecializovanej imunologickej diagnostiky a liečby bolo založenie oddelení klinickej imunológie a alergológie. V Ústave preventívnej a klinickej imunológie vzniklo Oddelenie klinickej imunológie, ktoré okrem diagnostickej a experimentálnej časti má aj lôžkovú časť. V súčasnosti je súčasťou Slovenskej zdravotníckej univerzity.
Vysokoškolské pracoviská okrem experimentálnej práce sa museli orientovať aj na pedagogický proces – výučbu imunológie. Na ten účel bolo potrebné v prvom rade pripraviť učebné texty. Prvé skriptá „Imunológia pre farmaceutov“ napísala už r. 1952 A. Baníková. R. 1965 vychádzajú skriptá „Imunológia“ a r. 1979 skriptá „Vybrané kapitoly z imunológie“ od J. Štefanoviča, r. 1980 a 1989 monografia „Imunochémia“ od M. Ferenčíka. R. 1981 M. Ferenčík, Š. Nyulassy a M. Buc preložili z anglického originálu „Základy imunológie“ od I. M. Roita a r. 1994 vychádza monografia „Imunogenetika“ od M. Buca a M. Ferenčíka.
Imunológia sa od polovice 20. storočia prednášala na lekárskych fakultách ako súčasť mikrobiológie, od r. 1984 na LF UK v Bratislave ako samostatný predmet. Okrem lekárskych fakúlt sa imunológia v plnom rozsahu prednáša na Farmaceutickej fakulte UK v Bratislave a na Prírodovedeckej fakulte UK a ako imunochémia na Chemickej a potravinárskej fakulte STU v Bratislave. Od roku 2002 sa na LF UK v Bratislave prednáša povinne voliteľný predmet Alergológia.

Slovenská imunológia ako súčasť československej imunológie

Do r. 1993 sa slovenská imunológia rozvíjala ako súčasť československej imunológie. Existovala intenzívna výmena informácií medzi českými a slovenskými imunologickými pracoviskami. Ich pracovníci sa stretávali individuálne, ale aj na spoločných seminároch, kongresoch a hodnoteniach štátnych výskumných plánov. V apríli 1970 vyšlo prvé číslo „Imunologického zpravodaja“, oficiálneho periodika československých imunológov. Tento časopis vychádza aj v súčasnosti (r. 2008 – 38. ročník) v spolupráci ČIS a SIMS. Počet pracovníkov najmä v oblasti experimentálnej imunológie bol a stále je v Čechách podstatne vyšší ako na Slovensku. V Čechách bol aj podstatne vyšší počet medzinárodne uznávaných pracovísk koncentrovaných najmä v pražských výskumných centrách ČSAV a Ministerstva zdravotníctva ČSR. Tu vyrastali špičkoví imunológovia, ako prof. Jaroslav Šterzl, prof. Milan Hašek a ďalší, ktorí sa neskôr začali označovať ako „Pražská imunologická škola“.
Samostatná Československá imunologická spoločnosť nebola do r. 1970 založená. Československí imunológovia sa združovali a prezentovali svoje výsledky v rámci iných odborných spoločností, osobitne Československej mikrobiologickej spoločnosti pri ČSAV. R. 1970 bola založená IUIS, ktorá sa stala svetovou organizáciou imunologických spoločnosti z rôznych štátov. Imunológovia v ČSR sa však nemohli stať jej členmi, lebo vzniku ich národnej imunologickej spoločnosti bránilo komunistické vedenie štátu. Bola to reakcia na intenzívne protesty imunológov proti okupácii ČSR vojskami Varšavskej zmluvy na čele so Sovietskym zväzom r. 1968. Tým sa československá imunológia, ktorá mala dovtedy významné vedúce postavenie v Európe, dostala do medzinárodnej izolácie.
Pre nemožnosť založenia samostatnej imunologickej spoločnosti sa rozhodlo, že v rámci Československej biologickej spoločnosti sa vytvorí samostatná Imunologická sekcia, ktorá vznikla v apríli 1973. V nej sa združilo 497 imunológov z rôznych oblastí biológie a medicíny. Prvým predsedom sa stal prof. Jaroslav Šterzl. Imunologická sekcia začala organizovať kongresy českých a slovenských imunológov. Boli celkovo 4: 1. r. 1976 v Brne (prezident prof. J. Lokaj), 2. r. 1979 v Martine (doc. J. Buranský), 3. r. 1982 v Hradci Králové, 4. r. 1985 v Nitre (prof. J. Štefanovič). R. 1986 sa konečne podarilo od Ministerstva vnútra získať súhlas na založenie Československej imunologickej spoločnosti (ČSIS), ktorá sa ihneď stala členom IUIS aj EFIS. Preto ďalšie kongresy organizovala ČSIS. Bol to 5. kongres v Plzni (prof. V. Zavázal) a 6. kongres v Banskej Bystrici (Dr. J. Šváč). 7. kongres bol r. 1994 v Prahe (prof. I. Hána) a organizovali ho spoločne ČIS a SIMS, podobne aj 8. kongres r. 1997 v Piešťanoch (prof. M. Ferenčík). 9. kongres r. 2000 v Liberci bol v spolupráci ČIS a SIMS spoločne so 17. zjazdom českých a slovenských alergológov a klinických imunológov. Aj na 10. kongrese r. 2003 v Hradci Králové ( prof. Krejsek) sa organizačne podieľali ČIS a SIMS a bol spojený s 20. zjazdom ČSAKI a SSAKI.

Slovenská imunologická spoločnosť

Jej história ako samostatnej spoločnosti je krátka. Od r. 1993 sa jej členovia zišli na jednom mimoriadnom a piatich Valných zhromaždeniach. Súčasťou každého Valného zhromaždenia (VZ) bola voľba výborov, ktoré medzi jednotlivými VZ organizačne riadili činnosť spoločnosti. Predsedom spoločnosti v r. 1993-2007 bol prof. M. Ferenčík, vr. 2007-2010 bol predsedom prof. J. Rovenský a v r. 2010 bol zvolený za predsedu prof. M. Buc.
SIMS aj naďalej spolupracuje s ČIS formou nepravidelných spoločných zasadnutí výborov, na ktorých sa riešia najmä spoločne organizované akcie. Takými sú spoločné národné kongresy a Tatra Immunology Conference „Molecular Determinants of T-Cell Immunity“. Tých posledných sa od r. 1994 uskutočnilo celkovo sedem. Ich vedeckým garantom a organizátorom je prof. Václav Hořejší a za miestnu organizáciu zodpovedá doc. Stanislava Blažíčková. Okrem ČIS a SIMS sa na ich organizácii podieľa British Society of Immunology a Austrian Society for Allergology a Immunology. Konferencie sa uskutočňujú pod záštitou a s finančnou podporou EFIS.
SIMS spolupracuje so Slovenskou spoločnosťou alergológie a klinickej imunológie (SSAKI) pri rôznych celoštátnych a miestnych odborných aktivitách, ako sú Martinské dni imunológie alebo odborné semináre pravidelne uskutočňované v Bratislave.